Teoretický úvod:
Pri našom krátkom obzretí sa dá systém lopata
definovať ako jednoduchý nástroj, ktorý sa používa na premiestňovanie.
Uvažujme systém: kopa - lopata - kopáč, ktorý je viazaný na existenciu
ľudskej spoločnosti. Pričom množstvo kopy je konečne veľké a vyplíva zo
svojich rozmerov a polohy umiestnenia.
Kopáč svojím pôsobením za pomoci lopaty má premiestniť
svoj celkový objem po maličkých čiastočkách ml (malé lopaty), ktoré sú
v podstate rovnaké a teda uvažujeme o maličkom odobratí istého množstva
látky z kôpky, ktorá bola stanovená. Ďalej predpokladajme, že kopáč, ktorý
dostal za úlohu premiestniť celú kopu, premiestni za pomoci svojej lopaty
len istú časť objemu látky dV. Pričom za čas t1 stihne premiestniť x maličkých
lopát danej látky a pritom si dá poslať po pivo. Po občerstvení sa, sa
kopáč s chuťou pustí do práce, tým že si otvorí ešte jeden osviežujúci
nápoj, potom sa s pokazenou chuťou dá s nechuťou do ďalšej práce. Pri svojom
stálom pracovnom tempe kope. S jeho výkonom nebol spokojný vedúci, ktorý
sa znepokojoval návštevy svojich nadriadených, ktorý vyvýjali neustáli
tlak, pretože boli pod tlakom dohodnutých termínov, ktoré dohodlo mesto,
kde boli nervózny zastupitelia mesta, lebo ich naháňal obor štátneho dozoru
výstavby, ktorý musel dostavať svoje plánované budovy, ktoré sľúbila vláda,
ktorá bola volená - kopáčom. Kopáč dostal padáka.Takto by sa dal definovať
systém lopaty. Nedá sa snáď predpokladať súvis medzi spomínanou situácou
a realitou. Je to tak nelogické ako keď myslíte na prácu, alebo na niečo
čo robíte každý deň a robíte to dobre. Snáď aj najlepšie na svete a potom
sa nad tým zamyslíte a pokazíte to. Z tohoto môžme tvrdiť, že lopata sa
dá pokaziť.
Návod na použitie alebo pozri sa či to je
v zástrčke a potom to skús zapnúť ....
Lopata sa nemusí zapájať do obvodu zdroja el.
prúdu. Preto myslenie v režime lopata je pomerne jednoduché a dá sa zapísať
pomocou jednoduchých vzťahov, ktoré reagujú na momentálny stav lopaty,
mentálny a kondičný stav kopáča. Prvým a závažným predpokladom je, že predpokladáme,
že tento nástroj ste už videli, alebo ste dokonca jeho šťastnými vlastníkmi.
Ak nie ste vlastníkom odporúčam Vám, rýchlo si nejakú obstarajte. Názorná
pomôcka je vždy najlepším pomocníkom pri pochopení. Človek získa istú predstavu.
Poďme sa pozrieť na myslenie v tomto systéme. Predpokladajme štart systému
kopáč, ktorý sa ráno zobudí. Jeho citovú stránku si nebudeme rozoberať
ide nám o myslenie. V istom režime nás nútili stále oddelovať cit od myslenia
a naopak. Je tu istá podobnosť s istým komerčným veľmi používaným operačným
systémom Windows, kde klávesnica a myš sú si cudzie ako noc a deň (buď
použiješ klávesnicu alebo myš). Nečudujem sa. Cit všetko strašne komplikuje.
Ideálne je necítiť. Ideál je makať. V systéme lopata sa dá ale myslieť
velmi efektívne, kombinatoricky,špekulatívne, neutrálne ale hlavne jednoducho,
čo vyplíva z vlastností lopaty. Myslíme teda tak, že myšlienku pevne chytíme
do rúk a skúsime ju polopatisticky preniesť. Nesmieme ale do toho dať cit.
Stráca to potom význam. Polopatisticky podaná myšlienka, ktorá dopadne
do éteru sa chytá veľmi ťažko a preto treba rozvynúť jednoduchú polopatistickú
myšlienku na jemne zložitejší útvar (napr. kruhového prierezu), ktoré sa
ľahko odkotúľa preč alebo na také teleso alebo formu, ktorá sa rýchlo vyparí.
Akýkoľvek pokus a vysvetlenie lopatistickej veci alebo vety sa pri následnom
vysvetlovaní dá už iba skomplikovať alebo dosiahneme to, že úplne stratí
svoj význam. Typickým príkladom sú slovká: ÁNO,NIE, KEBY a iné. Akým koľvek
postupom vysvetlovaní alebo objasňovaním týchto slovíčok sa dostávame do
hladín sporu a teoretických úvach, ktoré tu nie sú prístupné a ktoré naša
lopata nevie premiestniť a ani nabrať a riešenie je zdanlivo nemožné. Riešenie
je ale veľmi jednoduché - v takýchto prípadoch sa riešenie rovná nule.
Myslieť si, že dokážete myslieť v systéme lopata je vecou praxe a istých
neurčitých faktorov, ktoré sa dajú vyjadriť podľa vzťahu: Hlava
+ Kaco + 2*Laky + Beko + Peto
+ Piero + Fabio +....+
= 33.
Pri zanedbaní istého počtu premenných a doplnení
úplný tvar sa táto rovnica dá zjednodušiť na tvar: z ktorej sa dá
vyjadriť celkový podiel myslenia lopaty v percentách podľa vzťahu:
Myslenie= Nahodanahodu/19
* 100 = [%] kde nahoda je bezrozmerná veličina ktorá je nezávislá a v teórií
pravdepodobností a katastrof, a dá sa vyjadriť pomerne jedoduchým vzťahom,
ktorý závisí od mávnutia krídel motílika nad atlantickým oceánom, ktorý
sa vynásobý koeficientom pravdepodobnosti. Teóriu vyjadril v hre na chaos
(Chaos Game) M.F. Barnsley pri tvorbe fraktálov. Pripomínam, že slovko
chaos sa dostalo aj do matematiky pri modelovaní objektov v deterministickom
systéme, ktoré nebolo možné vyjadiť obvyklými statickými matematickými
formuláciami a bolo treba skoncipovať novú formuláciu systému. Podrobnejšia
analýza fraktálov tiež vykazuje prvky chaosu. Choas však vo svojej podstate
je napokon tzv. GLOBÁLNE STABILNÝ. Koniec koncov, ak pripusitíme napr.
v prírode vplyv motýlieho efektu na vznik tornáda, počasie sa postupne
ustáli do priemeru a neznamená nejakú absolútnu katastrofu. (Viac sa môžete
dočítať v knižke: Jozef Zámožík a kol. Základy počítačovej grafiky strana:
232 až 234). Nemohli sme sa vyhnúť tejto krátkej vzorke, pretože náhoda
v systéme loapty nie je náhodou. Celkový prepočet stabilných členov lopatovej
čaty pri zmysle náhody ktorý sa udial sa prakticky vytvoril nový podnet
k rozvinutiu téorií o myslení lopaty. Celkový pohľad alebo koncepcia štylistiky
náhody je podopretá na tých skutočnostiach, ktoré by sa dali nazvať nepravdepodobnými,
ktoré sa ale dejú v určitých periodických intervaloch. Celkový stav mysle
sa dostáva z fázy alfa do fázy beta, teda do fázy, keď človek začína myslieť.
Fáza alfa je ale veľmi podstatná, pre uvoľnenie energie napätosti, ktorú
každý človek postupne kumuluje svojím myslením vo fáze beta. Perióda tohto
cyklu by sa dala názorne ukázať na reakcií lopaty na ruky kopáča. Pri telesnej
námahe (uvažujme zaťaženie iba na dlaň) sa reakcia v podobe požitých nápojov
a nezvyku kopáča začínajú tvoriť elementárne objekty na jeho dlani nazývané
tiež "mozole". Dobrý kopáč má tých mozolí pomerne dosť a v podstate do
dnes sa nedohodla metóda merania koeficientu mozolnatosti dlaní. Je síce
vypracovaná určitá teória, ktorá sa pripravuje na základe praktických meraní,
kde ale stredná kvadratická odchýlka v grafe je tak veľká, že zatiaľ neumožňuje
dokončiť započaté meranie do konca. Snáď sa nám to ale do budúceho vydania
podarí. Periodickosť je zaručená lebo po čase starý mozol zmizne a utvorý
sa nový.
Pri zmysle myslenia nemyslitelných vecí je istý
záhadný kolotoč zvaný náhoda, ktorý je odvodený zo života. Pri predpoklade,
že poznáme objek život, vieme určiť objektu, ktorý dedí vlastnosti života
istú pravdepodobnosť náhody, že sa niečo stane. Môže byť samozrejme public,
privat alebo protect. Pri definovaní objektu život1 a objektu život2 sa
toto dá určit tiež pomerne presne. Pre viaceré objekty typu život je ale
pravdepodobnosť určenia náhody skôr náhodná, ako by sme mohli predpokladať
pre presne zadaný objek. Dedičnosť ale môže mať istý ukazovateľ na zhodu
náhod, pri ktorej môže vzniknúť nový objekt životx, ktorý zdedí isté vlastnosti
z objektov, ktoré spojila náhodná zhoda náhod. Keďže ale nikto živý nevie
definovať presne objekt život, môžeme iba predpokladať čo za náhodu, ktorá
sa náhodou niekde náhodne stala vznikne náhoda pre objekt životx. Z čoho
jasne vyplíva že život je len náhoda, ktorá ale vyplíva zo života. Preto
po zjednodušení celkového vnímania sveta v mysle lopaty sa dostávame k
hlavným činostiam myslenia systému lopaty. Hlavná črta systému sa Vám mnohým
môže zdať pomerne známa. Systém: višťať, vysrať, papučky na pec a spať
je ale výrazne obohatený o istý druh pevného rozhodnutia a odhodlania,
ktoré je spojené s neustálym váhaním a systém tzv. 50 na 50. Náhodne zadané
údaje do systému lopaty sú prekvapivo rýchlo a niekedy náhodne a upresnime
to, čisto náhodne zodpovedané správne. Systém lopaty Vás nikdy nemôže sklamať.
Pri riešení príkladov, životných situácií, spánku a iných vecí, ktoré tvoria
tzv. kruh náhody, ktorého obsah nevieme spočítať ani integrálnym počtom
a nevieme určiť ani limitu, s určitosťou ale vieme, že riešenie existuje.
Existuje vždy a bez ohľadu na podmienky, náhody, okolnosti, dotyčnice,
derivácie a veci s tým spojené. Existuje život. Tam kde existuje život
existuje aj lopata. Veď s čím by sme odpratávali ten humus po sebe ? Otázka
je kam to potom ide ... Autor bol inšpirovaný skriptami Fyzika: MTF STU. Mgr. J. Krajčovič a kolektív, Návody na laboratórne cvičenia z fyziky a prednáškami z fyziky pre poslucháčov MTF STU v Trnave
druhý ročník.