Teoretický úvod:
Pri našom krátkom obzretí sa dá systém lopata definovať ako jednoduchý nástroj, ktorý sa používa na premiestňovanie. Uvažujme systém: kopa - lopata - kopáč, ktorý je viazaný na existenciu ľudskej spoločnosti. Pričom množstvo kopy je konečne veľké a vyplíva zo svojich rozmerov a polohy umiestnenia.
Kopáč svojím pôsobením za pomoci lopaty má premiestniť svoj celkový objem po maličkých čiastočkách ml (malé lopaty), ktoré sú v podstate rovnaké a teda uvažujeme o maličkom odobratí istého množstva látky z kôpky, ktorá bola stanovená. Ďalej predpokladajme, že kopáč, ktorý dostal za úlohu premiestniť celú kopu, premiestni za pomoci svojej lopaty len istú časť objemu látky dV. Pričom za čas t1 stihne premiestniť x maličkých lopát danej látky a pritom si dá poslať po pivo. Po občerstvení sa, sa kopáč s chuťou pustí do práce, tým že si otvorí ešte jeden osviežujúci nápoj, potom sa s pokazenou chuťou dá s nechuťou do ďalšej práce. Pri svojom stálom pracovnom tempe kope. S jeho výkonom nebol spokojný vedúci, ktorý sa znepokojoval návštevy svojich nadriadených, ktorý vyvýjali neustáli tlak, pretože boli pod tlakom dohodnutých termínov, ktoré dohodlo mesto, kde boli nervózny zastupitelia mesta, lebo ich naháňal obor štátneho dozoru výstavby, ktorý musel dostavať svoje plánované budovy, ktoré sľúbila vláda, ktorá bola volená - kopáčom. Kopáč dostal padáka.Takto by sa dal definovať systém lopaty. Nedá sa snáď predpokladať súvis medzi spomínanou situácou a realitou. Je to tak nelogické ako keď myslíte na prácu, alebo na niečo čo robíte každý deň a robíte to dobre. Snáď aj najlepšie na svete a potom sa nad tým zamyslíte a pokazíte to. Z tohoto môžme tvrdiť, že lopata sa dá pokaziť.

Návod na použitie alebo pozri sa či to je v zástrčke a potom to skús zapnúť ....
Lopata sa nemusí zapájať do obvodu zdroja el. prúdu. Preto myslenie v režime lopata je pomerne jednoduché a dá sa zapísať pomocou jednoduchých vzťahov, ktoré reagujú na momentálny stav lopaty, mentálny a kondičný stav kopáča. Prvým a závažným predpokladom je, že predpokladáme, že tento nástroj ste už videli, alebo ste dokonca jeho šťastnými vlastníkmi. Ak nie ste vlastníkom odporúčam Vám, rýchlo si nejakú obstarajte. Názorná pomôcka je vždy najlepším pomocníkom pri pochopení. Človek získa istú predstavu. Poďme sa pozrieť na myslenie v tomto systéme. Predpokladajme štart systému kopáč, ktorý sa ráno zobudí. Jeho citovú stránku si nebudeme rozoberať ide nám o myslenie. V istom režime nás nútili stále oddelovať cit od myslenia a naopak. Je tu istá podobnosť s istým komerčným veľmi používaným operačným systémom Windows, kde klávesnica a myš sú si cudzie ako noc a deň (buď použiješ klávesnicu alebo myš). Nečudujem sa. Cit všetko strašne komplikuje. Ideálne je necítiť. Ideál je makať. V systéme lopata sa dá ale myslieť velmi efektívne, kombinatoricky,špekulatívne, neutrálne ale hlavne jednoducho, čo vyplíva z vlastností lopaty. Myslíme teda tak, že myšlienku pevne chytíme do rúk a skúsime ju polopatisticky preniesť. Nesmieme ale do toho dať cit. Stráca to potom význam. Polopatisticky podaná myšlienka, ktorá dopadne do éteru sa chytá veľmi ťažko a preto treba rozvynúť jednoduchú polopatistickú myšlienku na jemne zložitejší útvar (napr. kruhového prierezu), ktoré sa ľahko odkotúľa preč alebo na také teleso alebo formu, ktorá sa rýchlo vyparí. Akýkoľvek pokus a vysvetlenie lopatistickej veci alebo vety sa pri následnom vysvetlovaní dá už iba skomplikovať alebo dosiahneme to, že úplne stratí svoj význam. Typickým príkladom sú slovká: ÁNO,NIE, KEBY a iné. Akým koľvek postupom vysvetlovaní alebo objasňovaním týchto slovíčok sa dostávame do hladín sporu a teoretických úvach, ktoré tu nie sú prístupné a ktoré naša lopata nevie premiestniť a ani nabrať a riešenie je zdanlivo nemožné. Riešenie je ale veľmi jednoduché - v takýchto prípadoch sa riešenie rovná nule. Myslieť si, že dokážete myslieť v systéme lopata je vecou praxe a istých neurčitých faktorov, ktoré sa dajú vyjadriť podľa vzťahu: H_lava + K_aco + 2*L_aky + B_eko + P_eto + P_iero + F_{abio +....+} = 33.
Pri zanedbaní istého počtu premenných a doplnení úplný tvar sa táto rovnica dá zjednodušiť na tvar:  z ktorej sa dá vyjadriť celkový podiel myslenia lopaty v percentách podľa vzťahu:
M_yslenie= Nahoda^nahodu/19 * 100 = [%] kde nahoda je bezrozmerná veličina ktorá je nezávislá a v teórií pravdepodobností a katastrof, a dá sa vyjadriť pomerne jedoduchým vzťahom, ktorý závisí od mávnutia krídel motílika nad atlantickým oceánom, ktorý sa vynásobý koeficientom pravdepodobnosti. Teóriu vyjadril v hre na chaos (Chaos Game) M.F. Barnsley pri tvorbe fraktálov. Pripomínam, že slovko chaos sa dostalo aj do matematiky pri modelovaní objektov v deterministickom systéme, ktoré nebolo možné vyjadiť obvyklými statickými matematickými formuláciami a bolo treba skoncipovať novú formuláciu systému. Podrobnejšia analýza fraktálov tiež vykazuje prvky chaosu. Choas však vo svojej podstate je napokon tzv. GLOBÁLNE STABILNÝ. Koniec koncov, ak pripusitíme napr. v prírode vplyv motýlieho efektu na vznik tornáda, počasie sa postupne ustáli do priemeru a neznamená nejakú absolútnu katastrofu. (Viac sa môžete dočítať v knižke: Jozef Zámožík a kol. Základy počítačovej grafiky strana: 232 až 234). Nemohli sme sa vyhnúť tejto krátkej vzorke, pretože náhoda v systéme loapty nie je náhodou. Celkový prepočet stabilných členov lopatovej čaty pri zmysle náhody ktorý sa udial sa prakticky vytvoril nový podnet k rozvinutiu téorií o myslení lopaty. Celkový pohľad alebo koncepcia štylistiky náhody je podopretá na tých skutočnostiach, ktoré by sa dali nazvať nepravdepodobnými, ktoré sa ale dejú v určitých periodických intervaloch. Celkový stav mysle sa dostáva z fázy alfa do fázy beta, teda do fázy, keď človek začína myslieť. Fáza alfa je ale veľmi podstatná, pre uvoľnenie energie napätosti, ktorú každý človek postupne kumuluje svojím myslením vo fáze beta. Perióda tohto cyklu by sa dala názorne ukázať na reakcií lopaty na ruky kopáča. Pri telesnej námahe (uvažujme zaťaženie iba na dlaň) sa reakcia v podobe požitých nápojov a nezvyku kopáča začínajú tvoriť elementárne objekty na jeho dlani nazývané tiež "mozole". Dobrý kopáč má tých mozolí pomerne dosť a v podstate do dnes sa nedohodla metóda merania koeficientu mozolnatosti dlaní. Je síce vypracovaná určitá teória, ktorá sa pripravuje na základe praktických meraní, kde ale stredná kvadratická odchýlka v grafe je tak veľká, že zatiaľ neumožňuje dokončiť započaté meranie do konca. Snáď sa nám to ale do budúceho vydania podarí. Periodickosť je zaručená lebo po čase starý mozol zmizne a utvorý sa nový.

Pri zmysle myslenia nemyslitelných vecí je istý záhadný kolotoč zvaný náhoda, ktorý je odvodený zo života. Pri predpoklade, že poznáme objek život, vieme určiť objektu, ktorý dedí vlastnosti života istú pravdepodobnosť náhody, že sa niečo stane. Môže byť samozrejme public, privat alebo protect. Pri definovaní objektu život1 a objektu život2 sa toto dá určit tiež pomerne presne. Pre viaceré objekty typu život je ale pravdepodobnosť určenia náhody skôr náhodná, ako by sme mohli predpokladať pre presne zadaný objek. Dedičnosť ale môže mať istý ukazovateľ na zhodu náhod, pri ktorej môže vzniknúť nový objekt životx, ktorý zdedí isté vlastnosti z objektov, ktoré spojila náhodná zhoda náhod. Keďže ale nikto živý nevie definovať presne objekt život, môžeme iba predpokladať čo za náhodu, ktorá sa náhodou niekde náhodne stala vznikne náhoda pre objekt životx. Z čoho jasne vyplíva že život je len náhoda, ktorá ale vyplíva zo života. Preto po zjednodušení celkového vnímania sveta v mysle lopaty sa dostávame k hlavným činostiam myslenia systému lopaty. Hlavná črta systému sa Vám mnohým môže zdať pomerne známa. Systém: višťať, vysrať, papučky na pec a spať je ale výrazne obohatený o istý druh pevného rozhodnutia a odhodlania, ktoré je spojené s neustálym váhaním a systém tzv. 50 na 50. Náhodne zadané údaje do systému lopaty sú prekvapivo rýchlo a niekedy náhodne a upresnime to, čisto náhodne zodpovedané správne. Systém lopaty Vás nikdy nemôže sklamať. Pri riešení príkladov, životných situácií, spánku a iných vecí, ktoré tvoria tzv. kruh náhody, ktorého obsah nevieme spočítať ani integrálnym počtom a nevieme určiť ani limitu, s určitosťou ale vieme, že riešenie existuje. Existuje vždy a bez ohľadu na podmienky, náhody, okolnosti, dotyčnice, derivácie a veci s tým spojené. Existuje život. Tam kde existuje život existuje aj lopata. Veď s čím by sme odpratávali ten humus po sebe ? Otázka je kam to potom ide ...

Autor bol inšpirovaný skriptami Fyzika: MTF STU. Mgr. J. Krajčovič a kolektív, Návody na laboratórne cvičenia z fyziky a prednáškami z fyziky pre poslucháčov MTF STU v Trnave druhý ročník.