Začiatkom leta vyšla nová distribúcia Slackware Linux s označením 8.0. V našich končinách o tejto distribúcií nie je veľa počuť, ale neznamená to, že Slackware je nejakým nováčikom. Práve naopak! Táto distribúcia začala vznikať koncom roku 1992 a verzie tejto distribúcie sú vo svete pomerne rozšírené a používané. Charakteristcké vlastnosti tejto distribúcie sú: jednoduchosť, stabilita a bezpečnosť. To potvrdzujú aj slová autorov: "Slackware Linux je distribúcia, ktorá ponúka stabilitu a bezpečnosť pre ´UNIXových veteránov´ a zároveň je ľahko používateľná pre začiatočníkov". Čo nám teda ponúka nová verzia? Poďme sa pozrieť.
 

Inštalácia:
Pri testovaní som sa rozhodol urobiť inštaláciu na čistý počítač z inštalačného CD. Toto CD je bootovateľné a po zapnutí možnosti v BIOSe zavádzať systém z CD, jednoducho vložíte CDROM do mechaniky a necháte naštartovať systém. Pri prvom štarte systému treba vytvoriť diskové oddiely pre inštaláciu. Na túto operáciu možno použiť klasický fdisk alebo prehľadný cfdisk, ktorý odporúčam hlavne začiatočníkom. Po vytvorení môžeme spustiť samotnú inštaláciu príkazom setup. V dnešných dobách grafických inštalácií si slackware zachoval tvár a aj v ôsmej verzií ponúkol osvedčené textové inštalačné menu. Všetci fanúšikovia grafických inštalátorov budú asi sklamaní, ale vzhľadom na skúsenosti z iných distribúcií sa ani veľmi nečudujem tomuto riešeniu. Inštalátor Slackwaru je podľa môjho názoru výborne vyriešený. Prehľadné úvodné menu s výberom možností ako chce užívateľ inštalovať programové vybavenie. V základnom inštalačnom menu sa začína aktivovaním swap partície a formátovaním diskových oddielov, nasleduje výber odkiaľ sa bude slack inštalovať (5 možností zahŕňa inštaláciu zo siete alebo z disku, či dokonca z diskiet). Prehľadnosť je hlavným artiklom inštalátoru tejto distribúcie. To potvrdzuje aj veľmi dobre vyriešené logické usporiadanie balíkov. Na CD sa nachádza adresár slackware, kde môžno nájsť zotriedené balíky poďla priority. Táto prehľadnosť a rozdelenie do kategórií je zachovaná aj pri ich inštalovaní. Takisto sa dá ovplyvniť priebeh inštalácie programového vybavenia, kde sa nachádzajú viaceré možnosti od "full" inštalácie, cez konfiguráciu typu "menu" až po "expert". Každý typ má svoje čaro, no mne sa páčila inštalácia typu "menu", kde najskôr v jednotlivých kategóriach vyberiete balíky, ktoré potrebujete a po každej časti sa potom vybrané balíky nainštalujú. Expertný spôsob inštalácie ponúka v podstate to isté, len inštalátor sa pýta na každý balíček zvlášt. Mne sa to zdalo dosť otravné. Na druhej strane to vyžaduje zvýšenú pozornosť, ale niekomu to tak môže vyhovovať. Po inštalácií balíkov nasleduje základná konfigurácia systému. V hlavnom menu je to položka Configure. Tu sa dá vytvoriť zavádzacia disketa, konfiguruje sa myš, sieť a inštaluje sa LILO. Inštalácia tohoto zavádzacieho programu OS linux je tu prehľadná a ponúka opäť viacero možností na výber. Ten, kto sa aspoň trochu vyzná, nebude mať problémy, aj keď linux nikdy nepoužíval. V tejto časti inštalácie sa dá zvoliť aj font na konzolu. Nasleduje konfigurácia systémového času a zvolenie desktop manažéra pre X windows. Samotná konfigurácia X servera sa koná až po reštarte systému (užívateľ si ju robí sám). Po dokončení a nastavení rootovského hesla, môžeme vyskúšať prvý štart systému. Celkový priebeh inštalácie je bezproblémový. Nevýhodou pre našinca môže byť angličtina, ktorá je v celom inštalátore ponúkaná ako jediná.
 
 

Novinky v distribúcií:
Oproti staršej verzií 7.1 sa veľa zmenilo a myslím, že pre užívateľa k lepšiemu. Začneme jadrom. Pri inštalácií je možné zvoliť si verziu 2.2.19 alebo 2.4.5, obe verzie s podporou SCSI alebo bez nej. Ja som zvolil verziu 2.4.5 a neskôr som upgradol na 2.4.6. Štandardne predkompilované jadro chodilo dobre, ak ale chcete mať vyladené jadro na mieru, kľudne si ho prekompilujte, veď 2.4 je optimalizovaná na viaceré typy procesorov, kde si nájdete PC-čkové AMD, Cyrix či Intel a za zmeinku stojí trebárs Transmeta. Upgradu sa dočkali sysutils i ďalšie programy. Na svoje si prídu snáď všetci fanúšikovia rôznych X-ových desktopových prostredí. Je tu k dispozící KDE 2.1.1 s knižnicou QT 2.3.1, nová verzia GNOME 1.4 a pre niekoho zaujímavý Enlightenment a kopec ďalších okienkových manažérov. Do distribúcie bola zaradená aj nová verzia X serveru 4.1.0 s podporou DRI ( Direct Rendering Interface ). Som majiteľom karty ATi s chipom Rage128, ktorá je podporovaná týmto X serverom a kernelom 2.4.5 a preto som bol zvedavý, ako si s tým poradí X server a samozrejme aj aplikácie. Na nastavenie grafickej karty Slackware nepoužíva žiadne špeciálne utilitky a preto sa konfigurácia robí štandardnými nástrojmi dodávanými spolu s X serverom. S konfiguráciou som nemal žiadne problémy a 3D aplikácie aj na tejto pomerne staručkej karte bežali výborne (skúsil som Quake3Test pre linux). Horšie to bolo s "rozchodením" slovenskej klávesnice na tejto verzii X-ov. Ale o tom neskôr. Ďalšou novinkou sú prehliadače WWW stránok. V tejto distribúcií som ich našiel päť. Pre textovú konzolu klasický lynx. Pre X windows sú to Netscape 4.77, Mozilla 0.9.1 a na tom istom jadre (Gecko) ako mozilla založený Galeon (prehliadač pre prostredie Gnome). Pre KDE je tu zástupca Konqueror 2.1.1. Celkom dobrý výber. Pre tých, ktorí majú dosť pamäte odporúčam Mozillu, ktorá sa javí naozaj v dobrom svetle a stabilita celého produktu je už podľa môjho názoru lepšia ako u Netscape 4.77. Nevýhoda Mozilly je snáď len pamäťová náročnosť. Sieťová čast distribúcie bola tiež vynovená a boli pridané aj kryptosofty ako openssl, ssh. Samozrejme nechýba Apache 1.3.20 + mod_php a mod_ssl, sendmail a nová verzia DNS servera Bind 9.1. Za zmienku snáď stojí aj nová verzia samby 2.2.0a. Samozrejme sú tu novšie verzie množstva iných programov, ale je ich ozaj veľa.
 
 

Skúsenosti so systémom:
Prekvapila ma už prvá obrazovka LILA, kde okrem klasického riadku sa objavilo aj menu, v ktorom sa môžete pohybovať kurzorovými šípkami a môžete si zvoliť, aký systém chcete nabootovať. Pri viacerých verziách jadra alebo ak budete mať na jednom PC inštalovaný aj iný OS, je táto možnosť príjemná, najmä pre menej skúsených užívateľov, ktorým takýto typ ponuky výberu OS chýbal. O konfigurácií X servera som sa už zmienil a snáď len doplním o skúsenosti s inštaláciou slovenčiny. Prvé, čo je treba urobiť je nastaviť locales. To nie je veľký problém, pretože glibc sú vo verzii 2.2.3. Na konzole som slovenčinu ani neskúšal (nepoužívam ju tu) a preto som sa zameral na X. A celkom milo som sa zapotil. Mal som skúsenosti s X-ami verzie 4.0.1 až 4.0.3, kde slovenská klávesnica fungovala veľmi pekne, stačilo upraviť XF86Config. V 4.1.0 to už neplatí a keď som sa popozeral bližšie zistil som, že medzi keycodes už vôbec nie je definované czsk ktoré obsahovalo české a slovenské úpravy pre klávesnicu. Po ďalšom skúmaní som zistil, že Juraj Bednár vytvoril skript pre X windows tejto verzie pre distribúciu Mandrake. Stiahol som tento skript a po zbežnej kontrole som ho spustil. Potom som nabehol Xi s KDEčkom a zapol terminál. Nič. Skúsil som teda spustiť príkaz načítania klávesnice v terminály a tento zbehol a klávesnica fungovala. Fajn. Chyba bude asi v konfiguraku XF86Config pomyslel som si. Popozeral som log a nič sa mi nejavilo zlé. Spustil som teda Gnome, ťuknem na ScrollLock a klavesnica sa prepla - funguje všetko. Potom som spustil opäť KDE a konečne mi svitlo, že KDE má aj nejaký prepínač klávesníc a tak som ho aj spustil a nastavil. Paráda problém, ktorý vlastne nebol problémom bol vyriešený, slovenská klávesnica ide. V minulých verziách X som to vždy prepínal ScrollLockom a teraz ma ani nenapadlo sa babrať s nejakým prepínačom pre KDE. Skrátka a jednoducho klávesnica v KDE sa prepína utilitkou, ktorá je obsiahnutá v KDE. Po dotestovaní slovenčiny, som sa začal hrať s nastavením siete. Konfiguračná časť, ktorá bola pri inštalácií sa dá opätovne vyvolať príkazom netconfig. Sieťovú kartu našlo úplne bezproblémov a pridanie IPčky a ďalších drobností nie je žiadna veda. Potom som sa mrkol na nový BIND 9.1 a radšej som si stiahol nejakú dokumentáciu lebo oproti osmičke na prvý pohľad nastalo dosť zmien v konfiguračných súboroch a radšej som sa rozhodol nechať to ako sa hovorí na potom. Sendmail so starým konfigurákom chodí bez problémov. Potom nastala operácia sprístupnenia internetu ostatným užívateľom siete. Nástroj IPtables na definovanie pravidiel sa zdá byť naozaj silnou zbraňou jadra 2.4. Robil som pokusy so shaperom (obmedzeni priepustnosti dát), ale nakoniec som z toho upustil. Nasledovala konfigurácia masqeurady + proxy serveru a internet bol dostupný. Ďalšie veci ako Apache a drobnosti typu mod_php a mod_ssl som kompiloval zo zdrojákov. Test tejto distribúcie som zavŕšil v istej strednej škole. Tam sa prerába kopec PCčiek tiež sieť a to je vhodná chvýľa, aby som zrušil nejaký staručký RedHat a nahodil novučký Slack. Inštalácia prebehla tiež bezproblémov a konfigurácia siete bola podobná ako som spomínal predchvýľou len som ešte doplnil inštaláciu o SAMBu. Študenti určite otestujú, ako si bude počínať stroj a aj linux.
 
 

Komu a načo?

Osobne používam túto distribúciu doma (desktop), v práci (server) a inštaloval som ju ďalších miestach kde je treba server. Pri skúsenostiach, ktoré som mal možnosť získať s distribúciami RedHat a SuSE, sa mi javý Slack ako výhodná distribúcia, pre tých, ktorý majú radi prehľad vo svojom systéme a nechcú sa pri inštalácií prebárať miliónami programových balíčkov, ktoré pri čítaní popisu síce zaujmú a nainštalujete ich, ale potom ich nikdy nepoužijete. V jednoduchosti je krása a to tu plne platí. Odlišnosť nájdete aj v používanom formáte inštalačných balíkov, ktoré sú v tejto distribúcii vo formáte tgz. Nepoužíva sa vôbec RPM a na správu bináriek sa používa nástroj pkgtool, ktorý opäť ponúka textové menu. Vytvorenie vlastných bináriek zo zdrojákov nie je problém. Stačí zdrojový kód programu rozbaliť, skompilovať a potom spustiť príkaz "makepkg" - vytvorí sa súbor s koncouvkou tgz. Trošku zbehlejší linuxák nebude mať so slackom problémy. Ako som spomenul, nevýhodou je snáď len angličtina (ak sa to dá považovať za nevýhodu) a podpora slovenčiny, čo na serveri až tak nevadí. Odporúčam túto distribúciu na inštaláciu serverov a pre tých, ktorí sú zhrození z chaosu, ktorý si narobili v systéme niekedy za výdatnej pomoci distribúcie. Slack vás určite poteší a možno aj prekvapí svojimi možnosťami. Môžem ho len odporučiť.